Alex namrzene kráčala po ulici a rozmýšľala nad tým, čo musí o chvíľku urobiť. Stavila sa totiž so svojou spolubývajúcou, Martinou, v jednej veci, o ktorej si myslela, že sa nedá prehrať, a preto jej dala ústny sľub, že “urobí čokoľvek”. Nie som ja hlupaňa, pomyslela si Alex, so spomienkou na šokujúci rozhovor, ktorý sa odohral včera večer.
“Počuj, Alex... tak ma napadlo niečo, čo by si mohla spraviť, aby si si zmazala tu stávku,” povedala Martina zdanlivo ľahostajne a pozrela na mňa. “Ach, tamto… čo by si chcela?” spýtala som sa so zlou predtuchou. Vstala a pozrela sa mi do tvare.
“Chcem, aby si išla do jedného podniku nahá, a tam si dala drink.” Povedala s dôrazom, asi aby dala najavo ako veľmi to chce. “Čože?!?” nie som puritánka a mam aj zmysel pre zábavu, ale toto je aj na mňa moc. “Ale no tak, Alex, sľúbila si že spravíš všetko, čo budem chcieť,” povedala maznavým tónom a prisunula sa ku mne. Niekedy je prehnane prítulná, ale naozaj iba niekedy… Skratka a dobre, ten večer mi bol čert dlžen, pomyslela si Alex. Martina neskôr, v rámci presvedčovania vytiahla fľašu nejakého vína, a pustila sa do Alex celou silou výrečnosti a charizmy, ktorej mala žiaľbohu na rozdávanie. Keď ju ešte neskôr, už poriadne zakalená Alex vyzvala, aby sa k nej teda Martina pripojila, keďže “jej, Martine, by to nevadilo a ona by pre kamarátku sľub splnila” – Martina vyhlásila, že teda ona bude v tom bare a ak to Alex naozaj spraví, ona sa vyzlečie tiež a utečú odtiaľ spolu. Naveľa jej to opitá Alex niekedy nadránom odkývala. A teraz kráčam po ulici, pche, bez spodného prádla, dobre mi tak..., pomyslela si Alex, keď v trojštvrťovom plášti prechádzala ulicou a hľadala klub, ktorý jej Martina určila. Klub Fourty-eleven…naozaj hlúpe meno, povedala si keď zbadala tabuľku s nápisom Club 40-11. Vošla dnu. Za dverami bola úzka chodbička, z ktorej vybiehalo schodisko na vyššie poschodie a tmavé čierne dvere, na ktorých bol na bronzovej tabuľke názov klubu a nejaký citát alebo čo, pod ním. V chodbičke nikto nebol, čo Alex komentovala tichým chvalabohu. Rýchlo zo seba stiahla plášť a polozila ho vedľa dverí, aby ho mohla rýchlo zobrať, až bude utekať. Pod plášťom bola celkom nahá – bradavky sa jej chladom a vzrušením postavili, ale Alex sama nijaké vzrušenie necítila. Skôr strach, ktorý sa zdvojnásobil, keď položila ruku na ťažkú mosadznú kľučku a zbadala heslo, ktoré bolo vyryté pod názvom klubu: “Štatisticky je dokázané, že iba 11 žien zo 40 absolútne vylučuje lesbický sex...“ Do čoho si ma to dostala, Martina, pomyslela si znepokojene. Zhlboka sa nadýchla a vošla do baru, rozhliadajúc sa okolo: nemohla uveriť vlastným očiam. Bar samotný bol aranžovaný do tmavej intimity s pohasnutým surrealistickým lustrom, ale mohutný čierny monolit barového pultu bol jasne osvetlený. Medzi nim a dverami boli rozmiestnené malé stolíky a pohodlné kožené sedačky. Čo bolo neuveriteľné, bolo osadenstvo klubu: ženy v skromnom koženom oblečení, niektoré dokonca nahé, rozvalené na sedačkách, všetky k nej so záujmom zdvihli zrak. Martinu nevidela, ale tá jej písala že tu už je - asi bude v jednom z tých kresiel úplne vzadu, ponorených v šere. No čo, urobím to a zmiznem, pomyslela si Alex a prešla k baru. Cítila v chrbte množstvo očí. Potriasla neveriacky hlavou, keď cestou k baru minula jasne osvetlenú stenu, na ktorej bola zavesená najväčšia zbierka bičíkov, korbáčov a remeňov, akú kedy Alex videla. Až teraz, keď prišla bližšie, uvidela, že surrealistický luster je vlastne žena, visiaca dolu tvárou za zápästia a členky zo stropu, vlasy jej zakrývali tvár. Alex sa pár rýchlymi krokmi dostala k baru. Dievča za pultom bolo tou najkrajšou ženou, akú kedy Alex videla. Dlhé rovní vlasy boli tak svetlí, že tvorili len nepatrne zlatý kontrast k takej tej valcovitej ziarivobielej kožušinovej čiapke, ktorú mala blondínka na hlave. Aj zvyšok bol ladený v bielom – chlpaté biele čižmy, bedrá jej len tak-tak zakrývala veľmi krátka, bielou kožušinou lemovaná minisukňa, strieborný náhrdelník, ktorý bol príliš tenký na to, aby sa dal považovať za obojok, ale rozhodne tak vyzeral, a medzi tým čosi z bieleho hodvábu, čo sa Alex zdalo byt veľmi priesvitné. Uvedomila si, že zíza barmanke na bradavky, trhla hlavou hore a oprela sa holým bruškom o studenú plochu baru. Čo že si to má objednať? „Vodku s martini. A pohár mlieka,“ povedala barmanke s červeňou v tvári a v myšlienkach dodala – „...chcelo by to dvojitú vodku, toto naozaj potrebujem zapiť...“. Barmanka sa na ňu zadívala tými najsvetlejšími očami, aké Alex videla. „Vodkatini a mlieko? Hneď...“ pridala žiaivý úsmev, obrátila sa dozadu a začala miešať nápoje. Alex priam cítila, ako sa za ňou tela uzatvárajú uličku, ktorou prišla k baru. Zachvela sa, keď ju po chrbte pohladila ženská ruka a iná jej nekompromisne roztiahla nohy. V momente, keď jej ďalšia ruka vkĺzla na to správne miestečko medzi stehnami, Alex otvorila ústa a začala protestovať, ale to už sa k nej barmanka otočila s dvoma pohármi v rukách a povedala: „Vodkatini a mlieko, každé zvlášť,“ Naklonila sa dopredu a nenáhlivo jej obsah pohárov vychrstla na prsia. Akoby to bolo znamením pre ostatné ženy v bare: množstvo rúk ju strhlo dozadu, na dlážku mokrú od mlieka a začalo ju hladiť po celom tele, Alex kútikom oka zbadala barmanku, ktorá lenivým pohybom preskočila barpult. Bola to posledná vec, ktorú uvidela, lebo anjelská blondínka sa jediným záhadným pohybom zbavila sukničky a sadla si Alex na tvár. Či z nenásytnosti alebo aby jej zabránila vidieť, to Alex nevedela a nemala čas nad tým rozmýšľať – cítila prsty ako jej rozťahujú vlhké pysky, cítila jazyky na svojich kozičkách a na bruchu, ktoré z nej zlizovali mlieko aj stipajuci alkohol, cítila ako jej hladine ruky rozťahujú nohy a cítila nečakané, vlhké teplo, keď jej ďalší z nenásytných jazykov jazdil medzi prstami na nohách... Alex stratila prehľad o množstve orgazmov, ktoré prežila... čas sa jej zlial do množstva momentov, keď vzdychala rozkošou do blonďavej vagíny, keď sa jej zmocnilo šesť žien s tými najdlhšími a natvrdšími umelými tenismi, aké kedy mala Alex pocítiť. Omdlela onedlho od chvíle, keď z jej jedna zo žien vibrátor vytiahla, a ona nespokojne zamrnčala a vrazila si ruku aj s vibrátorom spať do rozkrku. Vtedy sa celý bar nadvihol vzdušením a vrhol sa na ňu tak, že jej predchádzajúca skúsenosť bola len vánkom v porovnaní s uragánom, aký sa na ňu v podobe nenásytných žien upriamil teraz. Keď sa prebrala, pocítila, že je za zápästia a spútané členky vyťahovaná hore k stropu, aby tam visela práve tak, ako žena pred ňou. Niekto ju vytiahol hore, až sa jej paty dotkli stropu a jej bradavky boli najnižším bodom jej tela, a takto ju upevnili. V kratučkom momente - medzi tým, ako ju upevnili hore a tým, keď práve zvesená žena zmizla pod klbkom nahých ženských tiel - uvidela do tváre tej, ktorá tam visela pred ňou… a na chvíľku nahliadla do druhého života ženy, o ktorej si myslela, že ju dokonale pozná. „Nuž, Martina... tak sme sa predsa len stretli,“ pomysel si vyčerpane, keď znova upadala do bezvedomia.
Na počesť J.B.;-) Johnny Arena
| < Předchozí |
|---|
